Výstražné upozornenia, turnikety pri východe, viac pracovníkov SBS. Obchodníci posilňujú bezpečnosť, aby chránili tovar, ale aj personál. Na presné dáta o tom, akým spôsobom zvýšila novela Trestného zákona počet krádeží, je ešte priskoro. Isté však je, že tento negatívny trend je možné v maloobchode pozorovať niekoľko posledných rokoch. Zlodeji si dovolia viac, čo znamená zvýšené náklady pre obchodníkov, stres pre zamestnancov a v konečnom dôsledku nižší komfort i vyššie ceny pre spotrebiteľov.

„A nezabudnite si blok, aby ste sa dostali von,“ upozorňuje predavačka pri samoobslužných pokladniciach mladú ženu, ktorá si prišla kúpiť nejakú drobnosť a ponáhľa sa. Cestu jej však skrížili turnikety, ktoré sa otvoria iba po naskenovaní čiarového kódu na doklade o zaplatení.

Viaceré reťazce v poslednom období nainštalovali takéto zariadenia ako preventívne opatrenia voči krádežiam. Nejde pritom o priamu reakciu na tzv. horalkový paragraf, ktorý zjemnil tresty za drobné krádeže. Kradne sa viac už dlhšie obdobie a najnovšia novela Trestného zákona tomu nepomohla, práve naopak.

Drobná krádež sa po novom považuje za priestupok a hrozí za ňu maximálna pokuta vo výške 331 eur. Zvýšila sa tiež hranica, ktorá definuje drobnú krádež. Kým doposiaľ to bolo odcudzenie tovaru v hodnote do 266 eur, po zmene zákona je to 700 eur.

„Novela platí stále ešte relatívne krátko na to, aby sme dokázali situáciu objektívne vyhodnotiť. Vo všeobecnosti však platí, že trend nárastu krádeží vnímame už dlhšie a z nášho pohľadu súvisí predovšetkým s infláciou a zhoršenými socioekonomickými podmienkami,“ vysvetľuje hovorca Lidl Slovenská republika Tomáš Bezák.

Niektoré čísla sa však dajú povedať už aj dnes. „V našich vlastných maloobchodoch Fresh Plus, kde si evidujeme štatistiku krádeží, sme zaznamenali zvýšený počet evidovaných a na políciu nahlásených krádeží v porovnaní s obdobím pred zmenou Trestného zákona o 20 percent. A to sú krádeže, na ktoré máme podania na políciu. Aj keď je ešte skoro s určitosťou tvrdiť, že je to kvôli zákonu,“ uvádza výkonný riaditeľ spoločnosti Labaš Martin Kozák.

Z predavačov detektívi

Situácia je vypuklá u nepotravinových obchodníkov, ktorí predávajú drahší tovar, než sú potraviny. Iniciatíva slovenských maloobchodníkov, ktorá združuje vyše tisíc obchodníkov, eviduje u svojich členov nárast počtu krádeží. „Percento závisí od lokality a typu predajne, avšak môžeme potvrdiť, že zlodeji sú odvážnejší. Evidujeme prípady, keď vyčkávajú pred predajňou na vhodnú príležitosť alebo po odhalení jednoducho odkráčajú z obchodu bez akéhokoľvek strachu. Začali sa tiež kradnúť hodnotnejšie tovary alebo viac kusov naraz,“ konštatuje zástupca iniciatívy Daniel Krakovský.

Zároveň pokračuje, že súčasná maximálna výška sankcie nepôsobí odstrašujúco a páchatelia si to veľmi dobre uvedomujú. „Frustrovaný je z toho taktiež personál našich predajní, pretože je nereálne tomu zabrániť a málokto sa chce púšťať do konfrontácie so zlodejom,“ hovorí.

Krádeže a „chytanie zlodeja“ znamená pre personál veľký stres a prináša so sebou aj praktické dôsledky. Ak sa im delikventa podarí dolapiť, musia kontaktovať políciu, čaká ich vypovedanie a obchodník musí za nich riešiť „záskok“. V prípade, že sa krádež zistí neskôr, v niektorých sieťach sa musia zamestnanci vysporiadať aj s hmotnou zodpovednosťou.

„Ak chytíme zlodeja, kontaktujeme políciu. Agenda s tým spojená je veľká, pretože musíte mať dostatočné množstvo dôkazov a vymáhanie či exekúcie u ,závadových‘ osôb sú pre nás beh na dlhé trate. Tieto osoby nepracujú, a teda nemajú žiaden majetok,“ priznáva Martin Kozák.

Zlá aj dobrá ekonomická situácia

Prezident Zväzu obchodu Filip Kasana v rozhovore pre Tovar&Predaj konštatuje, že najviac sa kradne v oblastiach s vysokou mierou nezamestnanosti a regiónoch s vysokým zastúpením marginalizovaných skupín. Nie je nič nezvyčajné, keď dospelí ľudia posielajú kradnúť deti. Na druhej strane v mestách je možné pozorovať trend, keď sa deliktov dopúšťajú mladí ľudia z dobre situovaných rodín, ktorí sa takto zabávajú.

Daniel Krakovský hovorí, že na množstvo krádeží majú vplyv rôzne okolnosti, či je to lokalita s vyššou nezamestnanosťou, atraktivita tovaru, ročné obdobie, inflácia spôsobujúca nárast cien základných potrieb a mnohé iné. „Je však nutné dodať, že krádeže v nákupných centrách majú na svedomí často organizované skupiny, ktoré využívajú viacero ľudí a majú za sebou sieť, v ktorej ukradnutý tovar vedia ihneď speňažiť. Nedá sa teda úplne vyhodnotiť, akú úlohu zohráva napríklad inflácia, keďže sa v rovnakom období stretlo viac negatívnych okolností,“ vysvetľuje.

Plusy verzus mínusy

Vidieť do hlavy delikventa nie je jednoduché. Riaditeľ Laboratória spotrebiteľských štúdií na Fakulte ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Jakub Berčík hovorí, že možná zmena správania ľudí, ktorí by bežne nekradli, sa dá vysvetliť pomocou princípov behaviorálnej psychológie. Ako píše vo svojom blogu na webe tovarapredaj.sk, ide najmä o teóriu racionálnej voľby a teóriu odstrašovania.

„Teória racionálnej voľby predpokladá, že jednotlivci sa rozhodujú na základe analýzy nákladov a výnosov. Ak sa vnímané náklady (napríklad prísnosť trestu) spojené s páchaním trestnej činnosti znížia v dôsledku zníženia trestnej sadzby, jednotlivci môžu vnímať výhody krádeže ako prevažujúce nad rizikami,“ píše Jakub Berčík.

Ako pokračuje, teória odstrašenia naznačuje, že istota, prísnosť a rýchlosť trestu sú rozhodujúce pri prevencii kriminálneho správania. Ak novela trestného zákona zníži prísnosť alebo vnímanú istotu trestu, potenciálni páchatelia sa môžu cítiť odvážne a zapojiť sa do krádeže, pretože veria, že im hrozia menšie následky. Štúdie preukázali, že zníženie prísnosti trestu je spojené s nárastom majetkovej trestnej činnosti, ako sú krádeže.

„Pre objektivitu treba uviesť, že k zníženiu účinnosti aktuálne platných trestných sadzieb prispela aj ich prílišná medializácia, pretože zlodej si bežne nečíta zákony a v médiách sa aj od opozičných politikov objavovali negatívne príklady krádeží, ktoré si mohli osvojiť ľudia, ktorí nezvyknú kradnúť. Pri vysvetľovaní tohto javu zohráva úlohu aj teória sociálneho učenia, keď sa jednotlivci učia správaniu pozorovaním iných,“ dodáva Jakub Berčík.

Aj bezpečnosť má svoje hranice

Prevencia je vždy praktickejšia než riešenie vzniknutého problému. Obchodníci preto posilňujú bezpečnosť obchodov, aby ochránili tovar, ale aj personál. „Máme posilnené kamerové dohľady, nainštalovaný inteligentný kamerový systém aj posilnenú SBS službu. Inštalovali sme nepriechodné bezpečnostné zábrany medzi pokladnicami, aby sa únik zlodejov trošku skomplikoval,“ vyratúva Martin Kozák.

Daniel Krakovský uvádza, že ich členovia sa snažia svoj majetok patrične zabezpečiť. „Evidujeme zvyšovanie zabezpečenia. V niektorých predajniach pribudla súkromná bezpečnostná služba, inde je viac tovaru dostupného až po oslovení personálu,“ komentuje.

Zároveň pripomína, že všetko má svoje limity, aj miera zabezpečenia. „Musíme hľadať balans, aby zákazník so záujmom nakúpiť a nie kradnúť neprišiel zbytočne o svoj komfort. Nemôžeme mať všetok tovar za pultom ako v dobách socializmu. Obávame sa tiež predvianočného obdobia, ktoré je špecifické a krádeže sú v tomto období častejšie ako po zvyšok roka,“ hovorí Daniel Krakovský. A pokračuje, že všetky tieto preventívne opatrenia stoja peniaze navyše, čo sa časom pravdepodobne premietne do zvyšovania cien.

Potraviny a knihy s nižšou sadzbou, všetko ostatné s vyššou

Vláda prednedávnom schválila konsolidačný balíček, ktorým chce do štátneho rozpočtu získať 2,7 miliardy eur. V rámci navrhovaných opatrení sa základná sadzba DPH dvihne o tri percentuálne body na 23 %. Výnimkou sú potraviny, kde daň klesne na 19 % a pri základných potravinách dokonca na 5 %. Po spoločenskej kritike sa najnižšia DPH bude po novom uplatňovať aj na knihy. Vládny balíček však obsahuje viacero zmien, ktoré dvihnú výrobcom aj predajcom náklady, preto je otázne, akou mierou sa zmenené sadzby pretavia do spotrebiteľských cien.

„Keďže s úpravou DPH sú schválené aj iné opatrenia, ktoré budú mať vplyv na celkovú regálovú cenu, môže to mať vplyv na znižovanie spotreby obyvateľstva a bude sa kupovať menej,“ myslí si Martin Kozák. Ako pokračuje, či to ovplyvní počet krádeží, ukáže čas. „Ale čím sú prísnejšie postihy pre zlodejov, tým by sa malo kradnúť menej, a to nezmení ani zvyšovanie DPH, ale len prísnejší trestný zákon. Z pohľadu obchodníkov sme museli urobiť opatrenia, aby sme zabránili zvýšenému počtu krádeží, a to na úkor zvyšovania nákladov,“ konštatuje.

Daniel Krakovský, ktorý zastupuje hlavne obchodníkov s nepotravinovým tovarom, hovorí, že samotné dvihnutie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty by nemuselo byť problémom, keby sa k nemu nepridružili ďalšie opatrenia, ktoré majú naplniť štátnu kasu. „Zavedenie transakčnej dane predraží bankové prevody, DPH k tomu pridá tiež nejaké percentá, zvýši sa daň z príjmu. Toto všetko jednoznačne spôsobí zvýšenie cien tovarov a služieb, pretože to niekto zaplatiť musí. Ak do toho pridáme zvýšenie počtu krádeží, a teda stratu na ukradnutom tovare a zvýšené investície do zabezpečenia, vytvára to naozaj veľký tlak na náklady. Vo finále to tak bude zákazník, kto tieto konsolidačné opatrenia zaplatí,“ uvádza.

Zmeny v priestupkovom práve

Ministerstvo spravodlivosti zmierňovanie trestov odôvodňuje tým, že ide najmä o priblíženie slovenského trestného práva k európskym štandardom a aktuálnym trendom v trestnoprávnej politike najvyspelejších krajín Európskej únie.

Rezort si od zmien sľubuje aj zvýšenie pravdepodobnosti náhrady škody, pretože z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody je náhrada škody komplikovanejšia ako pri výkone alternatívneho trestu. Znížiť by sa mali aj výdavky štátu vo väzenskom prostredí. Pri nepodmienečnom výkone trestu odňatia slobody ide o ročný výdavok vo výške približne 22-tisíc eur na jedného väzňa.

„Zároveň je potrebné povedať, že žiadna krádež nezostane bez sankcie. V závislosti od prípadu bude postihnuteľná priestupkovým alebo trestným právom. Aj priestupkové právo prechádza zmenou a ministerstvo spravodlivosti aktívne participuje na tom, aby sa zefektívnilo sankcionovanie aj v priestupkovom práve,“ avizuje Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti.

Vláda začiatkom októbra navrhla, aby sa priestupky proti majetku mohli trestať alternatívnymi trestami, napríklad verejnoprospešnými prácami. Zlodej, ktorý ukradol tovar do 700 eur, by si tak mohol svoj skutok namiesto pokuty odpracovať. Otázkou je, ako sú samosprávy na takéto tresty a dohľad nad ich vykonaním pripravené.

Obchodníci sa po novele Trestného zákona obávali, že zlodeji môžu kradnúť opakovane a nič sa im v podstate nestane. „Proces depenalizácie a dekriminalizácie neznamená automaticky zvýšenie protiprávnej činnosti a napríklad konanie páchateľa, ktorý má zámer vo vybranej predajni v jeden deň odcudziť tovar v hodnote 200 eur, v tretí deň v hodnote 300 eur a nasledovný týždeň v hodnote 250 eur, môže byť riešený prostriedkami trestného práva z dôvodu existencie špecifického trestnoprávneho inštitútu s názvom pokračovací trestný čin, ktorý je súčasťou aktuálneho trestného zákona,“ dodáva Miriama Gašparíková.

Názor odborníka:

„Vítame pokles DPH na potraviny.“

Je ťažké odhadnúť, ako sa jednotlivé opatrenia konsolidačného balíčka premietnu do finálneho správania spotrebiteľov. Vo všeobecnosti však vítame pokles DPH na potraviny, pretože okolité krajiny v nedávnej minulosti využívali túto daň na tlmenie inflácie pre spotrebiteľov.

Tomáš Bezák, hovorca, Lidl Slovenská republika

Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk

Článok vyšiel aj v časopise Tovar&Predaj 9 – 10/2024.