Po prijatí novely Trestného zákona sa do verejnej debaty dostala nečakaná otázka, či sa oplatí kradnúť alebo nie? Dôvodom je tzv. „horalkový paragraf“, ktorý stanovil, že drobné krádeže sa považujú len za priestupok a ich páchateľom hrozí maximálne pokuta. Zatiaľ čo minister spravodlivosti tvrdí, že zmeny sa budú dať objektívne zhodnotiť až po dlhšom čase, právnici a obchodníci už teraz vidia zmenu v správaní ľudí. Zvýšenie hranice škody na 700 eur znamená, že aj pri opakovaných krádežiach hrozí maximálne 300-eurová pokuta, čo podľa mnohých vedie k väčšej odvahe a drzosti zlodejov. Pre obchodníkov vzniká otázka, či má ešte vôbec zmysel volať políciu pri menších škodách, keď je výsledkom len minimálny postih.
Reakcia obchodov
Obchody ako Billa a Tesco zaznamenali zvýšený nárast krádeží, najmä drahšieho tovaru a vo väčších množstvách, čo autori novely spochybňujú s tým, že na hodnotenie vplyvu je ešte priskoro a zároveň argumentujú, že krádeže sa dejú bez ohľadu na typ hroziacej sankcie. Zmeny obhajujú aj tým, že páchatelia kradnú bez ohľadu na to, či im hrozí priestupok alebo trestný čin, a zmeny by sa mohli skôr dotknúť obchodov s drahšími tovarmi, ako je elektronika či parfumy. Tento vývoj potvrdzuje aj Decathlon, kde evidujú straty v desiatkach tisíc eur pri krádežiach väčších vecí, ako sú stany či rybárske stoličky.
Obchody s elektronikou, ako je Nay, preventívne investovali do zabezpečovacej techniky a očakávajú, že skutočný rozsah krádeží sa ukáže až pri inventúrach. V Intersporte zatiaľ nezaznamenali citeľný nárast krádeží, no upozorňujú, že situácia sa môže zhoršiť najmä v predvianočnom období. Tak či onak, za posledné obdobie sme svedkami, že viaceré reťazce robia opatrenia zamerané na eliminovanie počtu krádeží. Príkladom môže byť spoločnosť Kaufland, ktorá svoje „open space“ dispozičné riešenie predajne uzatvára vstupnými bránami, či montáž výstupných brán prepojených so snímaním čiarového kódu pokladničného dokladu, ako je možné vidieť aj v Lidli či Tescu.
Formovanie správania v obchodoch
Všeobecne známym faktom je, že ak sa trestné zákony zmenia a doplnia tak, aby sa znížila hranica trestnej sadzby, môže sa znížiť odstrašujúci účinok týchto zákonov, čo vedie k zvýšeniu počtu krádeží. Túto možnú zmenu správania ľudí, ktorí by bežne nekradli, možno vysvetliť pomocou princípov behaviorálnej psychológie, najmä teórie racionálnej voľby a teórie odstrašovania. Teória racionálnej voľby predpokladá, že jednotlivci sa rozhodujú na základe analýzy nákladov a výnosov. Ak sa vnímané náklady (napríklad prísnosť trestu) spojené s páchaním trestnej činnosti znížia v dôsledku zníženia trestnej sadzby, jednotlivci môžu vnímať výhody krádeže ako prevažujúce nad rizikami. Výskum ukázal, že keď sa zníži vnímané riziko trestu, výskyt trestnej činnosti vrátane krádeží má tendenciu sa zvyšovať (Becker, 1968; Cornish a Clarke, 1986).
Teória odstrašenia ďalej naznačuje, že istota, prísnosť a rýchlosť trestu sú rozhodujúce pri prevencii kriminálneho správania (Nagin, 2013). Ak novela trestného zákona zníži prísnosť alebo vnímanú istotu trestu, potenciálni páchatelia sa môžu cítiť odvážne a zapojiť sa do krádeže, pretože veria, že im hrozia menšie následky. Štúdie preukázali, že zníženie prísnosti trestu je spojené s nárastom majetkovej trestnej činnosti, ako sú krádeže (Chalfin a McCrary, 2017).
Teória sociálneho učenia
Pre objektivitu treba uviesť, že k zníženiu účinnosti aktuálne platných trestných sadzieb prispela aj ich prílišná medializácia, pretože zlodej si bežne nečíta zákony a v médiách sa aj od opozičných politikov objavovali negatívne príklady krádeži, ktoré si mohli osvojiť ľudia, ktorí nezvyknú kradnúť. Pri vysvetľovaní tohto javu zohráva úlohu aj teória sociálneho učenia. Podľa Bandurovej (1977) teórie sociálneho učenia sa jednotlivci učia správaniu pozorovaním iných.
Ak spoločnosť vidí rastúci počet ľudí, ktorí páchajú krádeže s menej závažnými následkami, toto správanie sa normalizuje alebo sa vníma ako menej rizikové. Toto vnímanie sa môže rozšíriť, čo vedie k nárastu takéhoto správania medzi jednotlivcami, ktorí by sa inak do krádeží nezapájali. Posledným vysvetlením môže byť teória kognitívnej disonancie. Ak novela zníži trestnú sadzbu, ľudia môžu upraviť svoje morálne postoje ku krádeži (Festinger, 1957), čo znamená, že keď sa znížia tresty, krádež sa nemusí zdať taká závažná a ľudia môžu začať ospravedlňovať drobné krádeže, ktoré by časom mohli prerásť do závažnejších trestných činov.
Hoci presné údaje o priamom súvise krádeží s novelou trestného zákona zatiaľ nie sú k dispozícii, je pravdepodobné, že bude potrebná úprava zákona o priestupkoch. Na správanie v obchodoch totiž vplýva aj ekonomická situácia spojená s infláciou, rastom cien, a tým aj s dostupnosťou tovarov pre určité skupiny ľudí.
Jakub Berčík pracuje ako docent v Ústave marketingu, obchodu a sociálnych štúdií Fakulty ekonomiky a manažmentu (FEM) Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (SPU). Je riaditeľom Laboratória spotrebiteľských štúdií na FEM SPU v Nitre a gestorom Laboratória neuroekonomiky a spotrebiteľského rozhodovania v rámci výskumného centra Agrobiotech SPU.
Súvisiace články:
Jakub Berčík: Ako môžu zelené riešenia posunúť maloobchodný predaj?
Jakub Berčík: emócie a Vianoce
Jakub Berčík: neuroveda odhaľuje, že menej značenia môže v maloobchode znamenať viac úspechu
Jakub Berčík: Merchandising budúcnosti. Prečo sú predajné dáta a nano-neuromarketing dokonalou kombináciou pre úspech