Od jesene 2021 západný svet zažíva inflačnú vlnu, akú nevidel 40 rokov, čo sú takmer dve generácie. Hoci na Slovensku sme zažili obdobie s vyššou infláciou na prelome milénií, aj to je už viac ako 20 rokov. Na to, že sa ceny v obchodoch menia z mesiaca na mesiac, tu jednoducho nikto nebol zvyknutý. No zrazu namiesto oficiálne cielenej, zhruba dvojpercentnej inflácie prišla dvojciferná. O tom, čo bolo, čo sa deje teraz a ako to s infláciou asi môže vyzerať v budúcnosti, rozprával na kongrese Samoška analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský.
S výnimkou drobných výkyvov počas krízy v rokoch 2008 až 2010 bola inflácia v eurozóne približne na úrovni dvoch percent. To je zhruba číslo, ktoré regulátori považujú za ideálne pre ekonomiku aj spotrebiteľov. No zrazu prišiel rok 2021, keď začala inflácia dramaticky rásť. Infláciu verejnosť najčastejšie vníma ako rast cien. Z ekonomického pohľadu je však cenou aj mzda a ak mzda rastie rovnako alebo rýchlejšie ako ceny spotrebných statkov, problém je trochu menší.
„Do roku 2012 vidíme, že na Slovensku bol rast reálnych miezd vždy pozitívny, teda za výplatu sme si mohli dovoliť rovnako veľa alebo trochu viac. V roku 2022 sa však začali reálne mzdy prepadať. Kým na začiatku roka 2022 ministerstvo financií odhadovalo, že prepad reálnych miezd bude okolo 1,5 percenta, vo štvrtom kvartáli 2022 to v skutočnosti bolo 7,6 percenta,“ priblížil Martin Vlachynský.
Dostať sa k podstate problému si v tomto prípade vyžaduje trochu dlhšiu analýzu. Počas posledných troch rokov znelo v médiách veľa vysvetlení inflácie. Počas lockdownov domáci majstri viac budovali, v Šanghaji boli zatvorené prístavy, inde zavreté fabriky. Brexit, vojna, sucho, to všetko spolu znamená nedostatok niektorých komodít. Všetky tieto príbehy sa týkajú len jednej polovice transakcií, teda toho, čo sa deje s cenami.
„Na to, aby vznikla cena, vždy musí prísť k transakcii, kde sú dve strany. Jedna dáva hmotné statky alebo služby a druhá dáva peniaze. Všetky príbehy, ktoré zazneli od lockdownov až po vojnu, sa týkali najmä hmotných statkov a služieb. Aby sme pochopili, čo sa deje s cenami, musíme sa pozrieť aj na stranu peňazí, bez nej bude vysvetlenie prinajlepšom polovičaté,“ upozornil Martin Vlachynský. Aby bolo zrejmé, čo peniaze robia vo svete, je potrebné sa pristaviť pri tom, ako funguje vo svete peňažný systém.
Prečo vzniká inflácia
Aktuálny peňažný systém je založený na spolupráci centrálnych bánk, ktoré, zjednodušene povedané, tlačia peniaze, a komerčných, ktoré ich posielajú do obehu. Systém má dve zložky, sú to dve ozubené kolieska, ktoré sa navzájom roztáčajú. Prvé ozubené koliesko je vzťah centrálnych bánk s komerčnými bankami. „To, že centrálna banka tlačí peniaze, nie je úplne pravda. Centrálna banka nevyrába peniaze, ona vytvára peňažné rezervy. Proti toku ,vytlačených‘ peňazí je vždy protitok aktív, väčšinou dlhopisov, ktoré končia v centrálnej banke. To je prvé koliesko,“ vysvetlil Martin Vlachynský.
Druhé ozubené koliesko je svet bližšie k spotrebiteľom, kde komerčné banky buď vytvárajú peniaze a posielajú ich do ekonomicky prostredníctvom úverov, alebo idú cez štát tak, že štát vytvorí dlh, dlhopisy predá komerčnej banke a potom z týchto peňazí nakúpi autá pre hasičov alebo vyplatí dôchodky. Sú to dve ozubené kolieska, ktoré sa navzájom točia.
Politicky zvoleným liekom na krízu bolo kvantitatívne uvoľňovanie, teda nalievanie nových peňazí do systému. Kvantitatívnym uvoľňovaním sa riešila aj kríza v roku 2008, aj situácia počas pandémie covidu. Ako je teda možné, že medzi rokmi 2008 až 2019 nebola skoro žiadna inflácia?
„V prvej vlne kvantitatívneho uvoľnenia sa roztáčalo len prvé koliesko. Peniaze plynuli medzi centrálnymi bankami a komerčnými bankami, poisťovňami a podobne, ale zostávali vo finančnom systéme. Unikali cez nejaké kanály, ale vo všeobecnosti tie peniaze nešli do vreciek spotrebiteľov,“ priblížil Martin Vlachynský.
V roku 2020 však vznikli nové kanály, ktorými tie peniaze do ekonomiky tiekli. Napríklad vláda v USA niekoľkokrát počas covidu jednoducho poslala všetkým domácnostiam šek na 1000 alebo 2000 dolárov. Ďalej to bol aj kurzarbeit, covidové príplatky, ale aj rôzne energetické dávky, ktoré začali fungovať v Európe s príchodom covidu či energetickej krízy. Peniaze sa dostali z finančného systému do vreciek spotrebiteľov a firiem a umožňovali týmto subjektom dopytovať veci na trhu, ktorých bolo na trhu menej kvôli pandémii či vojne.
Čo sa deje teraz
Inflačný rok 2022 vystrašil vlády, a tak centrálne banky začali šliapať na brzdu. V praxi to znamená, že začali rásť úrokové sadzby centrálnych bánk. Keď idú hore úroky centrálnych bánk, premietne sa to do rastu úrokov na hypotékach či spotrebných úveroch. Okrem iného to znamená aj nárast úrokov na štátnych dlhoch. „Druhá vec, ktorá už nie je taká intuitívna, je, že klesá hodnota starých dlhov,“ upozornil Martin Vlachynský.
„To znamená, že ak máte 30-ročný slovenský dlhopis, ktorý ste si pred troma rokmi kúpili s výnosom 0,5 percenta ročne za 100 eur, na ňom je stále napísané, že to je 100 eur a o 30 rokov od SR dostanete 100 eur. Keď však teraz s tým dlhopisom prídete na sekundárny dlh a chcete, aby niekto od vás ten dlhopis kúpil za 100 eur s výnosom 0,5 percenta, tak vám povedia, že si teraz môžu kúpiť slovenský dlhopis s výnosom 3,5 percenta, prečo by si mali kupovať tento slabší. Hodnota dlhu s rastúcimi úrokmi klesá,“ dodal.
Táto situácia je síce problém z dlhodobého hľadiska, ale nie je úplne akúty. Vážnejší problém spočíva v tom, že hodnota starých dlhopisov na sekundárnom trhu išla dolu. Ilustroval to prípad Silicon Valley Bank, ktorá pred nedávnom skrachovala. Prečo sa to stalo a aký to má súvis s monetárnou politikou?
Keď človek prinesie peniaze do banky, ona si tam ich malú časť nechá ako rezervu a zvyšok roztočí iným smerom, napríklad kúpi aktíva – dlhopisy. Klient si však môže hocikedy od banky vypýtať svoje peniaze späť a banka mu ich musí okamžite dať. Lenže ona tam nemá kopu peňazí, ale kopu dlhopisov a iných aktív. Za bežných okolností, ak potrebuje banka peniaze, buď si požičia a ako zálohu dá dlhopis, alebo dlhopis predá na sekundárnom trhu. Lenže dlhopis, ktorý banka kúpila pred pár rokmi napríklad za 100 eur, dnes musí predať lacnejšie, a to ju vie dostať do problémov.
„Silicon Valley Bank bola zaujímavá v tom, že mala veľmi špecifické portfólio vkladateľov – startupy, podnikateľov zo Silicon Valley a rôzne fondy. Zrazu tam nastal taký rýchly útek peňazí, že banka rýchlo potrebovala dostať peniaze za americké dlhopisy, ale na sekundárnom trhu dostala len o tretinu menej, ako tam bolo napísané. A tak banka nedokázala vyplatiť všetkých vkladateľov,“ ilustroval Martin Vlachynský.
Situáciu napokon musel zachrániť až americký prezident Joe Biden, ktorý sľúbil spotrebiteľom, že vláda bude garantovať všetky vklady v bankách, a bankám, že americká centrálna banka odkúpi všetky dlhopisy za 100 % ich nominálnej hodnoty, hoci ich aktuálna trhová hodnota môže byť nižšia. „Lenže nič nie je zadarmo. Ak vezmete dlhopis, dáte ho do FED-u a on vám dá hocijaké množstvo peňazí, to je vlastne kvantitatívne uvoľňovanie. Po dvoch rokoch uťahovania sa Američania a aj Európa dostáva do okamihu, že zase musí hádzať peniaze na trh,“ priblížil Martin Vlachynský.
Globálna ekonomika preto dnes stojí pred inflačnou dilemou. Môžete zvyšovať úroky a uťahovať monetárnu politiku, čo začne znižovať infláciu. No ak to začnete robiť, budú mať problémy banky, a potom predlžené štáty, ktoré sú zvyknuté, že si požičiavajú za 0,5 percenta a nie za štyri. Alebo si poviete, ideme podporiť finančný systém, dodávanie peňazí na trh, lenže potom neznižujete infláciu. Je to začarovaný kruh, kde bojom proti inflácii ohrozujete bankový trh a verejné financie a stabilizáciou trhu rastie inflácia.
Čo sa stane s maloobchodom
„Keby som vedel, čo sa stane v budúcnosti, strašne na tom zbohatnem. Dobré správy sú, že sme prežili zimu. Nečakal som, že to v Európe dopadne až tak dobre, čo sa týka plynu, ropy, elektriny. Zdá sa, že aj pandémia je mŕtva, a to dokonca aj v Číne. Ďalšia dobrá správa je, že Ukrajina žije, a to nielen vojensky, ale najmä ekonomicky, čo je pre mňa asi najväčšie prekvapenie. Nečakal som, že aj po vyše roku vojny bude ukrajinské poľnohospodárstvo fungovať relatívne dobre, sú schopní vyvážať a už vyše mesiaca tam nemali výpadky elektriny,“ upozornil Martin Vlachynský.
Ďalšou dobrou správou v súčasnej situácii je, že inflácia, aspoň zatiaľ, nemá výrazný negatívny vplyv na zamestnanosť. Na druhej strane bude potrebné vyriešiť vyššie spomenutú inflačnú dilemu. Boj proti inflácii budú komplikovať aj vysoké štátne výdavky, ako sú nové sociálne schémy, a zrejme sa nenájde nikto, kto by bol schopný a ochotný zrušiť zvýšené prídavky na deti či štrnásty dôchodok.
„Obávam sa, že kúpyschopnosť obyvateľstva bude klesať. Napriek tomu, že máme veľmi nízku nezamestnanosť, reálne mzdy nevyzerajú, že by sa čoskoro vrátili do plusu, a hrozí, že v nasledujúcich mesiacoch sa niektoré štáty prepracujú k recesii, teda ekonomickému poklesu, čo môže začať ohrozovať aj tú relatívne veľmi dobrú zamestnanosť v európskych štátoch. Môj odhad teda je, že zákazníci budú opatrnejší a veľmi dobre si rozmyslia, čo si kúpia. Budú pokračovať snahy o reguláciu cien, lebo politici chcú niečo spraviť, ale nemajú moc nad tým, čo spraví ECB a čo sa deje na finančných trhoch,“ zhodnotil Martin Vlachynský.
Napokon predpokladá, že bude pokračovať tlak na mzdy. Ľudia dnes už rozumejú tomu, že 5-percentný nárast je málo, budú očakávať 15 %, možno 20. Pokiaľ nepríde veľký tlak na zamestnanosť, tlak na mzdy bude veľký. „A vďaka dieram v štátnom rozpočte, ktorý bude stále ťažšie financovať, lebo úroky rastú, tu bude veľmi výrazný tlak na akékoľvek dodatočné zdanenie. Špeciálny odvod pre reťazce už bol štyrikrát vymyslený a päťkrát prepísaný a už len čakám na moment, keď to zase niekto vytiahne a povie, tak takto to spravíme, lebo nemáme peniaze a musíme to zafinancovať,“ uzavrel Martin Vlachynský.
Názor odborníka
„Monetárna politika a globálna ekonomika stoja pred inflačnou dilemou.“
Ako bojovať s infláciou? Môžete zvyšovať úroky a uťahovať monetárnu politiku, čo začne znižovať infláciu. No ak to začnete robiť, do problémov sa začnú dostávať banky a predlžené štáty, ktoré sú zvyknuté, že si požičiavajú za 0,5-percentný úrok a nie za štvorpercentný. Alebo si poviete, ideme podporiť finančný systém, dodávanie peňazí na trh, lenže potom neznižujete infláciu. Je to začarovaný kruh, kde bojom proti inflácii ohrozujem bankový trh a verejné financie. A ak to chcem stabilizovať, rastie inflácia.
Martin Vlachynský, analytik, Iness
Dáta:
7,6-percentný prepad reálnych miezd zaznamenal Štatistický úrad SR vo štvrtom kvartáli 2022.
13,8 % bola podľa Štatistického úradu SR inflácia v apríli 2023.
Peter Kapitán, peter.kapitan@atoz.sk
Článok vyšiel v špeciáli Ozveny Samošky ako súčasť časopisu Tovar&Predaj 5-6/2023. Špeciál je obzretím sa za kongresom Samoška, ktorý prebehol v Košiciach v dňoch 22. a 23. marca 2023.