Plytvanie potravinami a množstvo vyprodukovaného potravinového odpadu je závažným globálnym problémom, ktorý sa týka aj Slovenska. Viac ako polovicu z celkového množstva potravinového odpadu vyprodukujú domácnosti. Na skládkach tak končí až polovica peňazí, ktoré Slováci dajú za potraviny.
Domácnosti na Slovensku vyprodukujú ročne zhruba 400 kilogramov odpadu na osobu a majú až päťdesiattripercentný podiel na tvorbe potravinového odpadu na obyvateľa v krajine. Znamená to, že viac ako polovica peňazí, ktoré Slováci minú na potraviny, skončí v kontajneroch. „Je dôležité, aby sme si to pri nákupe uvedomovali. Namiesto množstva stavme radšej na kvalitu, čerstvosť a lokálnosť. Tie prospejú nášmu organizmu, prírode, chuťovým pohárikom a v nemenej dôležitej miere aj našej peňaženke, a to viac ako unifikované potraviny dovážené cez pol sveta s množstvom umelých látok,“ uviedla Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR).
Nakupujeme viac potravín než spotrebujeme
Slováci najčastejšie zdôvodňujú vyhadzovanie potravín v domácnostiach pokazením potravín, uvarením väčšieho množstva ako je možné skonzumovať, uplynutým dátumom spotreby, nákupom väčšieho množstva ako bolo potrebné, respektíve nesprávnym uskladnením, zlým alebo nevhodným spracovaním a nesplnením očakávaní nakúpených potravín. „Viac než 60 percent odpadu z potravín v domácnostiach predstavuje odpad z ovocia a zeleniny, významný je tiež podiel hotových jedál, výrobkov z mäsa, mlieka a cereálne produkty,“ vysvetlila Gabriela Matečná.
Podľa Európskej komisie vyplytváme v EÚ asi 88 miliónov ton potravín, čo predstavuje 173 kg potravinového odpadu na obyvateľa. Aj v prípade Slovenska sa najväčšie množstvo živočíšneho a zmiešaného potravinového odpadu, rastlinného odpadu a zmiešaného komunálneho odpadu tvorí v domácnostiach. Druhý najväčší podiel na plytvaní potravinami má oblasť spracovania potravín, a to v 19 %. Nasleduje oblasť spoločného stravovania (12 %) a primárna produkcia v 11 %.
Aktivita miest a obcí
Podľa MPRV SR tvorí najväčšiu časť odpadov z domácností zelenina a ovocie, ktoré pritom možno využiť formou kompostovania. „Pri znižovaní objemov odpadov by sa mali aktivizovať mestá a obce, ktoré by mali rozmiestniť nádoby určené na zber takéhoto odpadu. Zároveň by ho mohli následne využívať pri starostlivosti o mestskú či obecnú zeleň. Ušetrili by tak nielen prostriedky za skládkovanie, ale aj znížili náklady na starostlivosť o zeleň. V súčasnosti potravinový odpad z domácností kompostuje alebo inak zhodnocuje len veľmi malá časť ľudí a až 70 percent zbytočne končí na skládke komunálneho odpadu,“ zdôraznila Gabriela Matečná.
Ďalším riešením je podľa MPRV SR využitie potravín ako zdroja špecifických látok a následne recyklácie vo forme krmív, energetické využitie, spaľovanie odpadu a až na poslednom mieste by mali potraviny končiť ako odpad. Dôležitým aspektom je aj využitie ekonomicky cenných látok z potravín, ako sú esencie, farbivá či oleje, ktoré už spadajú pod potravinové straty a nemôžu byť darované alebo skŕmené.